Listy poslali mimovládny výbor pre Tatry a medzinárodné organizácie WWF a Greenpeace. Vyslovujú v ňom okrem iného obavy, že Tatranský národný park stratí svoj štatút a stane sa centrom masovej turistiky.
Ochranári sa obrátili na Európsku komisiu po tom, čo vláda a vládny výbor ignorovali ich požiadavky, aby sa pri odstraňovaní kalamity a ťažbe dreva bral ohľad na ochranu životného prostredia. Ochranár Mikuláš Huba, ktorý sa zasadnutia vládneho výboru zúčastnil, považuje situáciu v Tatrách za škandalóznu.
Na dnešnom zasadnutí vládneho výboru chcú ochranári žiadať, aby vláda zverejnila, ako vypočítala výšku škody za 8,7 miliardy korún a ako mieni použiť pomoc únie, ktorá by mala byť podľa obvyklej praxe asi 400 miliónov korún. "Bola by to hanba, ak by Slovensko neoprávnene vzalo peniaze z únie, keď ich teraz potrebuje juhovýchodná Ázia," povedal Huba.
Práve v Tatrách sa začne aj so znižovaním stupňa ochrany prírody. Vláda včera totiž schválila opatrenia na podporu cestovného ruchu v chránených územiach a národných parkoch. Počíta sa s tým, že sa tam budú znižovať stupne ochrany prírody. Návrh predložil minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý tvrdí, že ich plánom nie je urobiť zo Slovenska lunapark.
Minister životného prostredia Laslzó Miklós povedal, že "najviac sa bude meniť v územiach, ktoré sa už zastavali",ako napríklad parkovisko na Štrbskom Plese alebo Areál snov.
Ochranári Ruskove opatrenia odmietajú s tým, že cestovný ruch nemôže mať v národných parkoch vyššiu prioritu ako ochrana prírody a každý prípad sa má riešiť zvlášť.
Primátor mesta Vysoké Tatry tvrdí, že uvoľnenie ochrany neznamená, že sa v Tatrách začne hromadne stavať. Mali by sa podľa neho vylepšiť turistický chodník popri Ceste slobody, dobudovať odjazdové trasy zo zjazdoviek do podhoria, či zdvojkoľajniť tatranské železnice.
Ochranári tvrdia, že ťažbou kalamitného dreva zatiaľ len náhodou neprišlo ku škodám na prírode a že každý taký projekt sa má posúdiť najprv z pohľadu jej ochrany.
Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon povedal, že vypracovanie štúdie by celý proces odstraňovanie kalamity predĺžilo, čím by vznikli ďalšie škody. "Proti štúdii nenamietam, ak škody budú znášať ochranári," dodal.
Vypracovanie štúdie trvá tri až štyri mesiace, ale ochranári hovoria, že času je ešte dosť. Podľa Ľubice Trubíniovej by sa mala vypracovať aspoň pre najcennejšie lokality a drevo sa môže zatiaľ ťažiť na inom území.
Minister Miklós povedal, že jeho odborníci pripravia "kvázištúdiu", ale či ju budú rešpektovať aj lesníci, to povedať nevedel.
Mikuláš Huba, ktorý sa ako jediný zástupca mimovládnych organizácií zúčastnil na zasadnutí vládneho výboru, povedal, že v uzneseniach výboru sa neobjavili jeho návrhy. Podľa neho vládny výbor nedostatočne informuje, na internete nezverejňuje prepis diskusie ani kompletné materiály, ktoré sa tam preberajú.
